V skutočnostiale posledný útok vôbec nebol namierený proti Západu alebo zahraničnýmturistom. To čo vidíme je zápas o budúcnosť Egypta. Na jednej strane stojíprezident Mubarak, ktorý si myslí, že Egypt by mal byť krajinou, kdenáboženstvo je každého osobnou vecou a nebude zasahovať do vecí verejných.Prezident, ktorý si myslí, že by v Egypte malo platiť civilné-občianskea nie muslimské právo Šaría, a že by mal Egypt mať modernú, otvorenúekonomiku. Na druhej strane stoja ľudia, ktorí za posledných 50 rokov už majúdosť všelijakých sekulárnych pokusov Násira, Sadata a Mubaraka. Ľudia,ktorí sú presvedčení, že neschopnosť Egypta pozdvihnúť sa z ekonomickýchťažkostí a zaujať silnejšiu pozíciu zoči-voči Izraelu a Západu plyniez upustenia od Muslimských tradícií. Ľudua, ktorí nechcú francúzske právoa americkú ekonómiu, ale chcú sa vrátiť k vlastným základom... preto sa volajúfundamentalisti.
A tak sabojuje. Posledné tri útoky v Egypte sa vždy uskutočnili v deňegyptského sviatku (24.4. 2006 Daháb, 6.10 Taba a 23.7 2005 Šarmel-Šeik). Ako každý akt terorizmu, tieto explózie majú dôležitý symbolickývýznam: v deň keď Egypťania majú voľno a vláda organizuje rôzneakcie, teroristi narušia chod krajiny a poukážu na nemohúcnosť režimubrániť sa a ochrániť obyvateľstvo. Vláda samozrejme odpovie. Mubarakokamžite vyhlásil, že vinníci budú tvrdo prenasledovaní a potrestaní. Akoinak. Ujasnime si ako pracuje egyptská polícia a justícia: napríklad potom, ako bol v Luxore v 90-tych rokoch popravený celý autobusturistov, polícia behom troch dní predviedla a zatkla 13 000 osôb! Prirodzeneim nikto nečítal ich práva. Alebo je tiež bežné, že ak Američania na Balkánealebo inde v Stredomorí dopadnú teroristu, okamžite je prevezený doEgypta. Tamojší vyšetrovatelia majú obzvlášť účinné vypočúvacie metódy. Niekedydokážu získať priznanie, spoluprácu a vyniesť rozsudok do 24 hodín.
Veru tak, kebyteroristi z Dahábu mali za cieľ Západ, odpálili by sa v nedeľu, alebona Veľkú noc. Je zaujímavé, že prvé kondolencie prišli z Jordánskaa od palestínskeho prezidenta. Takisto viac-menej sekulárne režimy, ktorézápasia s fundamentalistami.
Egypt je typickýmpríkladom dilemy Blízkeho východu. Diktátorské režimy tvrdo potláčajú opozíciu,ktorej potom nezostáva nič iné, ako uchýliť sa k terorizmu. Keď sifundamentalisti k ich radikálnym myšleinkam priberú ešte aj terorizmus,pripravia sa o akúkoľvek možnosť aby ich režim akceptoval. Každá stranadúfa, že časom tú druhú zlomí. Zatiaľ umierajú ľudia a krajina sa točív bludnom kruhu.
